Odoslať stránku e-mailom

Navigácia

Obsah

História

Prehľad dejín Žaškova

Praveké osídlenie Oravy

Osídľovanie regiónu Orava začína niekedy v dobe kamennej. Nálezy v oblasti brehov Čiernej Oravy sú dokladom mladopaleolitického človeka. Archeologickými výskumami sa podarilo zmapovať a doložiť postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej (Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský Podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie, atď.); v Žaškove nálezisko bronzových predmetov v lokalite Pod Hrdošom. Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny) a neskôr i v období príchodu Slovanov na naše územie, ktorí sa v oblasti Oravy usadili na prelome 8. a 9. storočia p. n. l. na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné – Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom; v Žaškove sa našli zvyšky slovanských opevnení "pod Hrádkom".

Najstaršie dejiny

Niekedy koncom 11. storočia, po začlenení Oravy do Uhorského štátu, opúšťajú naši predkovia praveké hradiská a stavajú si domy väčšinou pozdĺž potokov, či na iných vhodných miestach. Orava bola veľmi riedko osídlená a postupne od 13. storočia doosídľovaná obyvateľmi najmä z Liptova a Turca, ktorí zaľudnili staré obce a zakladali nové. Na mnohých miestach vyrúbali lesy (porub) a upravovali pôdu klčovaním a vypaľovaním (žiarením); menili ju na poľnohospodársku pôdu. Od 13. storočia je doložený cestný spoj z Liptova na Oravu, do Tvrdošína a do Poľska; na druhú stranu údolím Zázrivského potoka a Varínky do Žiliny. Na Liptove už existovala na uvedenej ceste Komjatná, preto je možné predpokladať na oravskej strane vznik Žaškova už v polovici 13. storočia. Prvá písomná správa o Žaškove je k roku 1351, keď kastelán Oravského hradu Michal Štegel udelil Žaškovu nemecké - žilinské právo. Dozvedáme sa to z listiny kráľa Žigmunda z roku 1388, ktorou kastelánom i vicekastelánom Oravy nariadil, aby neobmedzovali práva Michala, syna Mikuláša dedičného richtára (advocatus) zo Žaškova (Zsaskow). Michalovmu dedovi Martinovi ich udeli Michal Štegel a potvrdil ich kráľ Ľudovít I. V roku 1406 prepísal uvedený ochranný list Martinovi z Ružomberka (de Rozenbergh). V roku 1412 na základe sťažnosti dedičného richtára Jána Mazanca (Mozancz) zakázal županovi Oravy Bohdalovi porušovať výsady žilinského práva obyvateľom Žaškova. Z uvedeného vyplýva, že nemecké právo bolo prijaté zo Žiliny a žaškovský dedičný richtár a obyvatelia mali také práva ako ostatné dediny v okruhu žilinského práva. Žaškov je však nepriamo doložený aj v listine vzťahujúcej sa na Beňovu Lehotu z roku 1380, ktorá ho nazýva "villa Dewzdorf" (Nemecká dedina). Nemecký názov mal vyjadriť, že Žaškov bol prvou oravskou osadou, ktorá prevzala nemecké právo. Žaškov prijatím nemeckého práva v r. 1351 zmenil svoje postavenie. Zaviedla sa inštitúcia dedičného richtára, ktorý mal rozsiahle súdne právomoci – súdil mimo zločinov vraždy, podpaľačstva a zbojstva, patrili mu celé pokuty za ľahké prečiny, za zločiny mu patrila 1/3, 2/3 zemepánovi, z daní mu prináležala 1/6. Hospodárske práva boli: právo na 1-2 lány nezdanenej pôdy, na mlyn, krčmu, slobodný rybolov a ďalšie, z ktorých nemusel platiť dane. Pre obyvateľov sa grunty stali ich majetkom s možnosťou kúpy, predaja zálohovania a pod. V roku 1420 sa uvádza pod menom Zaczkow ako príslušenstvo hradu Orava a v r. 1441 sa spomína Ján, richtár de Zasskov.

Zemepán Žaškova

Zemepánom Žaškova bolo od najstarších čias Oravské panstvo sídliace na hrade Orava. Zahrnovalo celé územie regiónu, okrem niekoľkých zemianskych dedín. Vzniklo asi v polovici 13. storočia okolo hradu, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1267. Územie "majetok Orava....s hradom", (possessio Arwa.....cum castro) označovalo celé územie Oravy, vrátane niekoľkých zemianskych dedín patriacich drobným šľachticom – zemanom. Orava patrila do kráľovského majetku (domínia); administratívne aj hospodársky ju spravoval úradník (comes) Zvolenského komitátu (veľžupy), do ktorého patril aj Liptov a Turiec. Ako samostatná stolica sa postupne odčlenila koncom 14. storočia.

Osídľovanie regiónu sa rozvíjalo v okolí riečnych tokov a obchodných ciest. Počas celého dejinného vývoja Oravy sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená,...), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Oravský Biely Potok, Námestovo, Zubrohlava, Habovka, Suchá Hora,...), ktoré koncom 16. storočia prerástlo do osídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom (Rabčice, Zákamenné, Veselé, Sihelné, Mútne, Novoť). Roku 1556 sa stal vlastníkom Oravského panstva František Thurzo a dedične získal aj funkciu župana. Po smrti palatína Juraja Thurzu a jeho mladého syna Imricha vznikol Oravský komposesorát – združenie dedičov siedmich dcér Juraja Thurzu, ktorý spravoval Oravské panstvo do zrušenia poddanstva v r. 1848.

Obyvatelia Žaškova do roku 1848

Údaje o vývoji obce:

V daňových súpisoch z r. 1547-1548 sa uvádza Žaškov ako príslušenstvo hradu Orava, mal 16 port (z lat. brána, daňová jednotka), dedičného richtára, 5 želiarov, 8 bedárov, 1 opustený dom, 2 pastieri, 1 sluha.

Daňové súpisy v rokoch 1549 – 1578

 V rokoch  Počet ralí *
 1549 - 1553  18
 1554  16
 1555  18
 1556 - 1557  16
 1559  11
 1564 - 1566  14
 1567 - 1573  15
 1574 - 1577  14.5
 1578  15
 1588  15.5
 1593  15

 

* raľa = daňová usadlosť

 V roku 1598 mal Žaškov 37 sedliackych a želiarskych domov, v r. 1604 - 22 domov, z toho 1 pustý. V r. 1608 Juraj Thurzo stanovil urbárske dávky a poplatky a definitívne vytýčil hranice dediny. Daňový súpis z roku 1608 vykazuje značný úpadok dediny; pustošenie Bočkajových hajdúchov, bieda a požiar ktorý zničil tri domy, zdanilo sa z 21 domov iba 6.

V roku 1619 bol šoltýsom (dedičným richtárom) Ján ktorý mal troch sedliakov a mlyn, sedliakov bolo 30 a želiarov 11, obyvatelia musia hradu dodávať drevené uhlie.

Šoltýsovi Jakubovi Párnickému (z Párnice), keďže mal málo zeme, pridal Juraj Thurzo r. 1619 celý pozemok zvaný Dierová, ktorý vlastnil Štefan Števonka.

V rokoch 1624-1626 boli richtári Gašpar, Ján a Michal Žaškovský (Zesskowsky) , mali dvoch sedliakov a troch želiarov, ralí bolo 30,5, želiarov 14. V celom chotári bolo osevnej plochy na 903 lukien zrna, lúk na 78 vozov sena, rodín tu žilo 57 (asi 456 obyvateľov).

V roku 1637 dostali Žaškovčania hoľu Stoh, r. 1647 mal Žaškov 5 port (asi 20 ralí) okrem šoltýstva (dedičného richtárstva), v r. 1677 richtár Matúš Zasskowský s bratom Jánom držia celé šoltýstvo "majíci dvoch sedliakov a čtyr komorníkov (sluhov)", sedliakov bolo 31, želiarov 12.

V čase kuruckých bojov dedina celkom spustla, v r. 1686 sa nachádzali iba 4 obývané usadlosti, ostatné boli opustené bez obyvateľov; "pretože dedina leží na kráľovskej ceste, skoro denne bola obťažovaná vojenským kvartírovaním". Polovica šoltýstva je obsadená, druhá opustená.

V r. 1715 bolo 11 obývaných ralí, osevnej plochy na 2370 korcov zrna, lúk na 90 vozov sena, rodín 114 (asi 912 obyvateľov).

Charakter dediny

Dedina bola prevažne roľnícka, obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pestovali ľan, chovali hovädzí dobytok, kone, ovce, hydinu a pestovali včely. V roku 1719 boli v Žaškove 2 mlyny o jednom kameni, 10 kotlov na pálenku a 6 včelínov. Prepravu cez rieku Oravu do Párnice pre peších zabezpečovali prievozníci na hájove – drevenom člne. Povozy prechádzali cez brod, ak bola vysoká voda, Žaškov bol odrezaný od sveta. Remeselníci nie sú v Žaškove doložení, potrebné remeselné výrobky si obyvatelia nakupovali v mestečkách Veličná alebo v Dolnom Kubíne.

Samospráva dediny

Na čele samosprávy bol od r. 1351 dedičný richtár (scultetus, fojt, advocatus), boli to potomkovia Jána Mazanca (Mozancz) pôvodom z Ružomberka, neskôr prijali meno podľa názvu obce Žaškovský. Mal rozsiahle súdne právomoci a hospodárske práva, viď. vyššie. Za vykonávanie úradu boli zodpovední zemepánovi. Okrem správy obce a vykonávania súdnictva mali na starosti plynulé odvádzanie poddanských dávok, desiatku a deviatku a štátnych daní. Obec spravovali za pomoci richtárskych a dedinských komorníkov (sluhov).

Architektúra obce

Staval sa dvojdielny a trojdielny zrubový dom, zastrešený dvojspádovou strechou s podlomenicou. Súčasťou boli hospodárske stavby a maštale, ktoré pokračovali v osi domu, alebo do tvaru "L". Domy boli bez komínov, dym bol z ohniska vedený lapačom cez strop do piecky vymurovanej zo skál a zachytávajúcej iskry. Dym sa voľne šíril po pôjde domu; slúžil ako udiareň a zároveň konzervoval strechu pred hnilobou a škodcami.

Cirkev

Žaškov bol od počiatku fíliou najstaršej farnosti na Orave, ktorá vznikla pravdepodobne v 12. storočí vo Veličnej. Písomne je doložená až v súpise pápežských desiatkov v r. 1332-1337 pod názvom "parochia Arauia". Vo vizitácii v r. 1559 sa spomína Žaškov (Saskow) ako poddanská osada hradu, je tu len filiálny kostol, v správe z r. 1560 je Žaškov filiálkou dediny Veličná. V r. 1580 tu už bola samostatná fara luteránskeho zamerania. Podľa vizitácie Eliáša Lányho v r. 1611 bola v Žaškove fara, k nej patrila ako filiálka Valaská Dubová. V r. 1625 bol postavený terajší kostol sv. Gála. V nepokojnom 17. storočí sa striedali v držbe fary katolíci s evanjelikmi, po roku 1709 samostatný evanjelický zbor v Žaškove zanikol a stal sa fíliou Istebného. V 16. storočí sa v Žaškove vystriedalo 13 farárov a 4 učitelia. V roku 1716 bola dedina cirkevne pridelená k fare v Komjatnej, r. 1754 k fare vo Veličnej. Po vydaní Tolerančného patentu r. 1781, Žaškovci v r. 1791 vytvorili samostatný evanjelický zbor s kazateľom Ondrejom Holéczym, v r. 1792 bol postavený ev. kostol, v r. 1794 postavená fara. V r. 1892 bola kostolu pristavená veža a zakúpené dva zvony.

Škola

Prvá škola mohla byť v Žaškove už v 17. storočí, naznačuje to správa kazateľa Ondreja Holéczyho, že v obci sa v 17. storočí vystriedali štyria učitelia, presnejšie informácie však nemáme. V roku 1795 bola postavená ev. škola. Bola to drevená stavba na nevyhovujúcom mieste blízko potoka, ktorý školu často zaplavoval, preto v r. 1913 postavili novú vyhovujúcejšiu budovu školy na vhodnejšom mieste.

Pred 1. svetovou vojnou

V druhej polovici 19. storočia sa po zrušení feudálneho systému obce vyvíjali už v nových podmienkach kapitalistickej súťaže. Na Orave sa priemysel nerozvíjal, a obce zostávali bez viditeľnej zmeny – malé poľnohospodárske obce. Počet obyvateľov sa nezvyšoval. V uvedenom období sa veľa obyvateľov obce vysťahovalo do USA, presnejšie údaje ale nie sú známe.

Občania si každoročne volili samosprávne obecné zhromaždenie, ktoré tvorili: richtár, vicerichtár, piati prísažní a neskôr virilisti nevolení 4 – 5ti najbohatší gazdovia (prisahaní, prísažníci, výborníci), ktoré riadilo obec prostredníctvom "obecných štatútov"; pôvodne ich vytvárali štátne úrady, od roku 1886 si vytvárali obce vlastné zákony. Funkcii richtára bola odobraná súdna právomoc. Okrem členov obecného zhromaždenia si Žaškovčania volili aj obecných sluhov, bývali to chudobnejší občania, bezzemkovia, ktorí dostávali za svoju prácu plat.

V obci bol hrobár, ktorý dostával za výkop jamy v zime za dospelého 1 zlatý, za dieťa 80 grajciarov; v lete 80 grajciarov za dospelého, 60 za dieťa. K tomu od pozostalých ešte "trúnok" a "chleba dľa starieho zákona".

Vartovanie – stráženie obce v nočných hodinách bolo povinnosťou každého dospelého muža, pri ktorej sa striedali po domoch.

Na poriadok v obci a chotári dozerali obecní a poľní hájnici; denne obišli obec, mali zamedziť škodám od zatúlaného dobytka alebo hydiny, poľný hájnik obchádzal chotár, strážil úrodu a zisťoval škody napáchané dobytkom.

K obecným sluhom patrili obecný doručovateľ, pastieri a pôrodná baba, ktorá musela byť odborne vyškolená a vlastniť Diplom.

Podľa sčítania ľudu v r. 1870 bolo v Žaškove s Dierovou 201 domov v ktorých žilo 1025 obyvateľov.

Počas 1.svetovej vojny obec schudobnela, čoskoro sa začal prejavovať nedostatok základných potravín a šatstva, stúpala drahota. Rakúsko-Uhorsko spelo k porážke, čo dávalo ujarmeným národom nádej na slobodu. Do vojny narukovalo veľa mužov, počet padlých však nie je známy.

Obdobie prvej Československej republiky

Vznikom ČSR sa zmenila politická situácia na Slovensku, znamenala koniec krutej maďarizácie a útlaku uhorskej vlády. To malo vplyv na nebývalú politickú a kultúrnu aktivitu občanov.

Najväčšie zmeny boli v školstve, deti sa učili v slovenskom jazyku, slovenskú literatúru a dejepis; kladne sa to prejavilo na návšteve školy. V obci boli dve školy; evanjelická a. v. trojtriedna a katolícka dvojtriedna škola. Deti pod vedením učiteľov a v spolupráci s hasičmi nacvičovali divadelné hry slovenských autorov. Žiaci navštevovali Gazdinskú školu vo Veličnej a najlepší, "meštianku" v Dolnom Kubíne. Hasičský zbor vznikol v r. 1925 zásluhou učiteľa Jána Kubačku. V r. 1922 bol postavený prvý drevený most cez rieku Oravu, čoskoro bol zničený povodňami. Rozvíjali sa živnosti: 3 obchody s výčapom, 6 kolárov, 3 tokári, 2 kušnieri, 2 mlynári, 2 kováči, 1 krajčír, 1 stolár, 1 korytár. Podľa sčítania ľudu v r. 1930 bolo v Žaškove 217 domov v ktorých žilo 1132 obyvateľov.

Roky 2. svetovej vojny

Po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky sa zmenil politický systém. Bol nastolený systém jednej strany, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a vazalský vzťah k Nemeckej ríši. Vláda vyhlásila vojnu ZSSR a poslala tam dve divízie; neskôr vyhlásila vojnu aj USA a V. Británii. Prijali sa protižidovské zákony. Sociálna situácia na vojnové pomery v porovnaní s ostatnými krajinami bola pomerne dobrá, aj keď od r. 1943 sa prejavovali nedostatky v zásobovaní potravinami.

Začiatok 2. svetovej vojny priamo zasiahol Oravu, keď Slovensko po nemeckom útoku na Poľsko znova obsadilo obce odstúpené Poľsku v roku 1920. Vojnové pomery a odpor voči fašistickému režimu viedli k vytvoreniu odboja proti režimu.

Slovenské národné povstanie:

V Žaškove podnietili odboj ruskí utečenci zo zajateckých táborov, ktorí sa grupovali a ukrývali v horách v Lučivnej, kde sa vytvárali partizánske skupiny. Dvaja ruskí vojaci sa ukrývali u Ondreja Lomáz Dvorštiaka. Ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa pripojili k partizánom obyvatelia Žaškova: Ján Pobeha Kalinčiak, Ondrej Kajan, Ján Furinda Talabaj, Ondrej Majda Hraško, Ondrej Furinda Hafura, Ján Migo Fusko, Juraj Piroh ml. a Ondrej Kurnota. Počas SNP front a boje pri Žaškove neprebiehali, preto Žaškovci zásobovali potravinami a poskytovali spravodajské informácie partizánom v Lučivnej, dodali sedem kusov dobytka a iných potravín, Ondrej Bajči previedol partizánom do Malatinej 2 ks dobytka a 2 fúry potravín. V novembri 1944 občan Komjatnej udal Nemcom v Párnici, že žaškovskí partizáni ho okradli. Ráno obsadili Žaškov Nemci, začali veľké vyšetrovanie, hľadali štyroch bratov Faglicovcov, tí boli dobre ukrytí, preto ich Nemci nenašli a ani nič nevyšetrili. Obyvatelia obce poskytli úkryt aj niekoľkým židovským rodinám ktoré ukrývali v rôznych skrýšach v pivniciach a hospodárskych budovách. 5. apríla 1945 bol Žaškov bez boja oslobodený Červenou armádou. Škody spôsobené Nemcami: 250 ks dobytka, 150 q obilia, 300 q sena, 18 párov koní, 18 vozov s postrojom. Odvlečených do Nemecka malo byť 10 ročníkov, t. j. 91 mužov. Skutočne odvlečených bolo 21 mužov.

Počas 2. svetovej vojny padli:

  • Ján Furinda Hafura, 11.9.1944 pri Vrútkach
  • Ondrej Furinda Hafura, 4.4.1945 v Malatinskej doline, pochovaný v Leštinách
  • Ján Venceľ, vojak slovenskej armády v Rusku, posledný dopis 2.11.1942
  • Ján Majda Brnka, 12.4.1945 pri bombardovaní na nemecko-francúzskom pohraničí
  • Ján Chmára, 4.4.1945 vojak čs. armády pri Smrečanoch
  • Ondrej Migo Heľo, 12.1.1945 vojak čs. armády na Dukle, tam aj pochovaný
  • Jozef Paparčík, neznámy dátum aj miesto v Rusku

Zmeny po 2. svetovej vojne

Po druhej svetovej vojne a vytvorení komunistického režimu v obnovenej ČSR došlo na Orave k rozsiahlym zmenám. Bola vybudovaná Oravská priehrada, dominanta severnej časti regiónu, vody ktorej zatopili obce Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ústie a Ľavkovo. Vznikli významné priemyselné podniky ako OFZ Istebné, SEZ Dolný Kubin, ZVL v Mokradi, ktoré dali Orave podobu moderného regiónu.

Veľká časť občanov sa postupne zamestnala v priemysle a v službách v spomínaných fabrikách.

Obec sa postupne menila z drevenej na novú murovanú s občianskou a kultúrnou vybavenosťou. Za veľkých organizačných a materiálnych ťažkostí, ktoré sprevádzali "socialistickú výstavbu" sa postupne vybudovalo: zaviedla sa elektrina do celej obce, prekopalo sa nové riečište rieky Oravy spojené s reguláciou toku, cez rieku Oravu sa postavila drevená lavica, neskôr dva drevené a v r. 1961 železobetónový most, zaviedol sa telefón, vybudovali sa asfaltové cesty, vodovod. V roku 1972 bolo v obci založené JRD so sídlom v Or. Porube. V 1991 roku sa družstvo rozdelilo a v súčasnosti v ňom pracuje cca 25 zamestnancov.

Postavila sa Materská škola, Základná škola, Dom smútku, Hasičská zbrojnica s hasičskou technikou, Dom služieb s predajňami, poštou a obecnou knižnicou, Kultúrny dom, kde dnes sídli aj Obecný úrad, šesť predajní potravín, kaderníctvo, autoservis, zavedený obecný rozhlas. Rozvíja sa šport – 1953 sa zakladá TJ Sokol a o 20 rokov neskôr sa začína s výstavbou futbalového ihriska. V obci pôsobí folklórny súbor "Trnkári" a detský folklórny súbor "Trnkárik" . Klub priateľov športu zrekonštruoval detské ihrisko. Od roku 1972 prebieha v obci každoročne, začiatkom mesiaca júl, bežecká súťaž Žaškovský minimaratón.

Na začiatku obce sa nachádza motokrosová trať kde sa pravidelne poriadajú motokrosové a country-crosové preteky motocyklov s medzinárodnou účasťou. 

Podľa evidencie obyvateľov žilo v Žaškove k 31.12.2013 1640 obyvateľov. 

Žaškov sa stal dynamicky rozvíjajúcou obcou 21. storočia.